shop-cart

Práve čítate: Jeden deň očami dovolenkára

Jeden deň očami dovolenkára

Stretli sme sa tu ako na takej mini zemeguli. Juhoameričania, Aziati, Afričania, Európania. Uruguajci, Paraguajci, Argentínčania, Čiľania. Kanaďania, Američania, Mozambijci, Číňania, Rusi, Nemci, Francúzi, Poliaci i Slováci. A samozrejme domorodci, tu, z Karibiku. Všetci sme sa stretli na jednej pláži. Spolu sa kúpeme, opaľujeme, smejeme, jeme, popíjame drinky a sem tam sa na seba usmejeme a pozdravíme. Taký svet v malom.

Pozorovanie ľudí ma nesmierne baví. Medzi moje najobľúbenejšie objekty samozrejme patria ženy. Ich plavky hýria rôznymi farbami a vypĺňajú ich rôzne tvary. Až sa ma občas moja žena spýta, či ma nebolí krk, keď sa toľko otáčam. A veru, nebolí…

Tolerancia je fajn

Určite očakávate, že za takýto typ správania ma čaká poriadna dávka hubovej polievky od mojej polovičky. Mám to šťastie, že nečaká. Pokojne si povieme, kto sa nám páči, ktorý zadok je pekný, alebo ktorý chlap dobre vyzerá. Dôverujeme si a správame sa úplne normálne. Páni, ktorí máte podobné šťastie ako ja, viete o čom hovorím. Ale naspať k hlavne myšlienke tohto blogu. Veľmi si užívam pozorovanie ľudí na pláži…

Pozorujeme sa navzájom a zisťujeme, že všetci sme len ľudia. Najčastejšie v plavkách, kraťasoch či krátkych šatočkách. Neriešime tu, kto je riaditeľ firmy, IT špecialista, právnik, doktor, učiteľ, kuchár, predavačka alebo stavebný robotník. Popravde, každému je to jedno. Prišli sme si sem oddýchnuť, zabaviť sa a najmä zabudnúť na bežné problémy, ktorými každý z nás žije tam doma, v našom každodennom, často stereotypnom svete.
Tu riešime len bežné a triviálne veci. Kedy vstať, čo zjesť a aký drink vypiť. A kedy ísť do postele, aby sme tento jednoducho lacný kolobeh mohli zopakovať. Bezbrehý relax a ničnerobenie. Ale presne to všetci potrebujeme – či sme bieli, tmaví alebo ešte tmavší. A v tomto smere si náramne rozumieme.

Tu, v týchto končinách sveta je mix všetkého. Sú tu zastúpené všetky kontinenty. Skutočne tu vidíte všetko. A potom porovnávate. Juhoameričania a domorodci odtiaľto sú temperamentní. Stále usmiati, bavia sa, sú hlučnejší, stále si podávajú ruky, objímajú sa, prejavujú si náklonnosť. Olá amígo, como estás? Olá, olá. Ahoj, ahoj, ako kamoš, ako sa máš? Grácias, muy bien. Ďakujem, veľmi dobre. A úsmev od ucha k uchu. Čas nehrá rolu, plynie ako sa mu zachce a nikto nemá s ničím problém. Slnko svieti, voda láka, každý myslí na svojho … ehm, no nič. Veď viete ako to je na dovolenkách. Baby v bikinách, naolejované telá, hriešne myšlienky. Vidím tie mužské pohľady. Sledujem ich spoza bariéry mojich slnečných okuliarov. Ten sexturizmus existuje vždy a všade. Bez pardónu. A bez servítky.

Aké sú ony, akí sme my

No a tu sa dostávam k babám. Vidíte tu všetky druhy žien aké si len viete predstaviť. S väčšími i menšími, vyššie i nižšie, väčšie i menšie, staršie i mladšie, také, či onaké. Každý by si prišiel na svoje.

Čo sa týka nás Európanov, sme oproti ľuďom z tohto regiónu väčší suchári. Nie sme takí energickí, nevieme sa tak spontánne baviť. Najviac Európanov tu tvoria Rusi. Ako inak. Tých je všade na mrte. A často sa správajú, že im všetko patrí. Napríklad dnes. Ležíme si na pláži, hrá tu typická juhoamerická či stredoamerická alebo ak chcete, karibská hudba. Raeggeton, španielske disko. Bavíte sa, vlníte sa, počúvate. A v tom začujete dunenie. Zrazu sa tá dovolenková hudbička na pláži začne miešať s dunivým basovým ruským rapom. Obzriem sa a vidím dvoch Rusákov s veľkým reprákom v ruke, ako sa preplietajú pomedzi lehátka a hľadajú si miesto. Našťastie sa neusadili v našom okolí, lebo by som musel oprášiť moju ruštinu a poslať ich niekam do ri… Neviem prečo si myslia, že to, čo chcú počúvať oni, musia počúvať aj iní…

Podobnú skúsenosť som mal aj s mladými dievčatami z Južnej Ameriky, neviem presne identifikovať, z ktorej krajiny. Tie sa ma ale pekne po anglicky opýtali, či mi ich hudba nevadí. Nevadila. Dobre sa počúvala a na dievčatá sa dobre pozeralo. Bolo ich rovno sedem. Sedem statočných, príjemných mladých Brazílčaniek? Možno… Je mi jedno odkiaľ sú. Podstatné je, že boli fajn. Nič viac neriešim.

A čo sa mne na dovolenke páči najviac? Berte to s trochou nadsázky, dobre? Samozrejme okrem toho, že ste ďaleko od bežných problémov každodenného života v domovine, je to fakt, že si každé ráno o deviatej môžem dať čapované pivo. Prídem na pláž, hodím osušky na lehátko a idem do baru. No a čo! Však je dovolenka. Sedíte na slnku, pred vami šumí more, okolo vás sa prepletajú dievčatá a ženy rôznych národností, vekových i váhových kategórií a vy chlipkáte pivo. Hakuna matata. La dolce vita. Život je krásny!

Man About, blog pre mužov



Ulož tento článok na neskôr