Asi väčšina z vás si hovorí, že tento všivavý vírus úplne prekopal vaše osobné životy. A nečudujem sa. Ja, naopak, hovorím sám sebe, že v podstate robím stále to isté. Pracujem od rána do večera s malými prestávkami na oddych.

Áno, veľa sa toho zmenilo a veľa sa toho ešte zmení. Denne čítam rôzne scenáre, ktoré nás v budúcnosti čakajú a ako sa toto všetko odrazí na našich životoch. Určite sa odrazí. Ekonomika pôjde do kolien, peniaze sa budú presúvať na iné veci, než tie, ktoré boli v pláne. Trináste dôchodky a doplatky za lieky? Nájomné byty pre tisíce ľudí? Vyššie platy? Nie, nie, nie. Predvolebné sľuby a plány už platiť nebudú. Problém budú skrachované firmy, prepustení ľudia, narastie nezamestnanosť a štát bude musieť riešiť úplne iné veci. Doba po koronavíruse bude zásadne iná. Už nie taká optimistická ako pred ním.

Stále robím, stále makám

Teraz sedíme zavretí doma a nadávame. Vy možno na to, že už neviete čo robiť, čomu sa venovať, ako zabaviť vaše deti. U mňa je to stále o tom istom. Sedím pri počítači a riešim prácu. Som novinár. Píšem, komunikujem s kolegami, dávam pokyny, riešim padajúce čísla, predaje, rozvoz novín, ako predísť ešte väčšej kríze než je. A v piatok, sobotu a v nedeľu vyrábame noviny, aby si ich ľudia v pondelok našli v stánkoch, obchodoch alebo doma v schránkach. Takže, korona-nekorona, u mňa to je v podstate o tom istom. Sedím a robím.

Moja žena ma raz za deň vytiahne do prírody. Máme pravidlo, že aspoň tridsať minút musíme ísť na vzduch, prechádzať sa, mať pohyb. A tak chodíme. Na krku máme rúška, ak by sme niekoho v tesnej blízkosti stretli, inak ich na ulici alebo v lese nepoužívame, lebo nie je treba.

foto:unsplash

Zazerajú ako na vrahov

Najhoršie je, keď stretnete na ulici človeka, ktorý má rúško a zazerá na vás ako na vraha, že ho vy nemáte nasadené. Ale veď do pekla, treba čítať ako to funguje. Keď okolo niekoho len prejdete a nezakašlete mu z piatich centimetrov do ksichtu, tak sa nič nestane. Neblbnite ľudia zase! Rúška áno, ale nie úplne všade. Nechcem si predstaviť párik pri súloži, s rúškami na gebuli, to fakt nie 😀 Jedine, ak by išlo o grupák!

Osobne sa čudujem ľuďom, ktorí ich majú na ksichte nepretržite. Možno aj doma, možno s nimi aj spia. Nespochybňujem ich nosenie, to v žiadnom prípade. Rúška máme nosiť keď ideme medzi ľudí, do obchodu, k lekárovi (nevyhnutne), na úrad (nevyhnutne). Ale keď ideme na ulicu a na dva metre sa vyhýbame okolitým ľuďom, tak ich mať nemusíme. Preto mi príde smiešne, keď vidím človeka samého v aute a s rúškom nacapenom na nose. Ale veď ok, možno sa od teraz rúška stanú našim bežným módnym doplnom. Dúfam, že sa mýlim, lebo to by ma fakt piclo.

Využime toto zlé, na niečo dobré

Doba sa zmenila. Svet sa zmenil. Naše myslenie sa bude musieť zmeniť. Venujeme sa viac našim blízkym. Nič iné nám nezostáva. Sme prakticky uväznení v našich domovoch, našťastie máme možnosť výbehu. Zatiaľ. Dúfam, že nám ho onedlho nezakážu. Ale… ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Každý deň sme žili veľmi rýchlo. A nebol čas sa porozprávať. Hrať sa s deťmi. Teraz ten čas je. Využite ho. Venujte sa rodinám. Volajte s rodičmi. Hrajte sa s deckami a naučte ich niečo, čo si neskôr odnesú do svojich životov a čo im bude vás, rodičov, neskôr pripomínať.

Venujte sa vašim ženám, rozprávajte sa viac než doteraz. Plánujte si budúcnosť. Hrajte sa spolu. Vy i vaše deti. Zblížte sa. Práve teraz je na to vhodná doba. Skúste nájsť v tomto zasranom čase niečo dobré, čo vám neskôr môže priniesť radosť. Rozmýšľajte. Verím, že na niečo prídete.

Foto: Unsplash

Ja som moju manželku práve naučil hrať Scrabble. A teraz mi s tým každý deň píli uši 😀 Ale, na druhej strane sa aspoň spolu hráme, rozprávame, objímame a trávime čas. Aspoň niečo príjemné a užitočné, no nie?

Man About, blog pre mužov

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu