shop-cart

Práve čítate: Také šialené presolené Vianoce

Také šialené presolené Vianoce

Štastné a veselé? Skôr by som povedal, že každoročne najskôr nervózne a s drobnými hádkami. Tie sprevádzajú bežné prípravy, ktoré majú priviesť všetko k dokonalosti, ale samozrejme, že dokonalé nie je vôbec nič.

Takmer každé Vianoce trávim u svojich rodičov, s najbližšou rodinou. Tento rok sa mama s otcom rozviedli a dnes bývajú každý zvlášť v bytoch, v jednom paneláku, vo vchodoch hneď vedľa seba. Takže pendlovanie medzi bytmi, výmena a požičiavanie si vecí, čo sa delili medzi rodičov a podobne, to všetko je na dennom poriadku.

ilustr. foto, pixabay.com

Na dennom poriadku

Prosím ťa dones mi ten hrniec, čo v ňom šľahám pusinky (druh zákusku), je u otca. A tá panvica na vyprážanie rezňov ostala u mamy, potrebujem ju. A zmestíme sa všetci v tej malej maminej kuchyni? Ak nie, ja tam nemusím ísť, ostanem doma, zahlási otec. Prosím ťa, rezne by ste mohli vypražiť u otca a potom ich doneste ku mne, aby sme si tu v tejto malej kuchyni, neprekážali, inštruuje ma mama. A tak ďalej…

Nuž, a tak sme majonézový šalát robili u mamy, kapustnicu tiež, vianočka (u nás sa to volá bosman, cesto nie je zapletané) sa piekla rovnako u mamy, no a rezne a rybie filé sa vyprážali u otca (ešte stále sa mi nepodarilo celkom vyvetrať ten rybací puch v jeho byte).

Vianoce, blog
Bosman, druh vianočky

V predvečer Vianoc

Mama miesi cesto na bosman (akýsi druh vianočky), vždy ho pečie deň pred Štedrým dňom. Rovnako vtedy robievame zemiakový šalát. Všetko zmákne otec, len majonézu vymieša mama so segrou. Tá ma rozčúli, lebo nechce pustiť maminu od miešania, keď ju volám, aby sa prišla do obývačky pozrieť na finiš Nasti Kuzminovej a Paulínky Fialkovej, ktoré sa práve idú zapísať do biatlonovej histórie Slovenska. Mama sa teda presúva do obávačky s kastrólom, olejom v ruke a sestrou, ktorá mieša domácu majonézu. Baby (myslím tie v lyžiarskej kombinéze, nie v kuchynskej zástere) sú už v cieľovej rovinke a napatie, či to dajú na prvom a druhom mieste by sa dalo krájať. Mama pozrie na obrazovku a v tom takmer naleje olej mimo misky, na čo segra vrieska. Po finiši biatlonistiek sa ženská časť mojej rodiny presúva opäť do kuchyne, za neustáleho hundrania mojej sestry. Medzitým sme sa ešte stihli pohádať, či sa majonéza môže, alebo nesmie prestať miešať, aby sa nezrazila. Sodoma Gomora.

Neskôr idem ochutnať šalát a mama krúti hlavou, že ho nevie dochutiť. Je vraj nejaký iný. Skúšam. Je dosť sladký. Robíme, čo sa dá, nie je zlý, ale zvláštne sladkastý… Hmmm.

Štedrý deň

Ráno si spinkám, však nie je sa kde ponáhľať, mám na starosti len doniesť mame od otca klobásy do kapustnice a potom poobede vypražiť rezne u otca a preniesť ich k mame, kde sa všetci plánujeme spoločne najesť. O pol ôsmej ráno ma zobudí vyklepávanie rezňov. Môj oco už nemôže spať a brutálne sa musí ponáhľať, aby všetko do podvečera stihol. Má na starosti len vyklepanie a obalenie rezňov. Takže som dospal a môžem vstávať. Keď prídem do kuchyne a pozriem na stôl, mäso je už naklepané a otec veselo solí a korení. Vzhľadom na to, že je už výdatne slepý, nevidí, že sa mu zo solničky sypú hordy soli. Na niektorých rezňoch zase vidím haldy čierneho mletého korenia. Zatnem zuby a z kuchyne radšej odchádzam. Ešte mu však stihnem povedať, že nech začne s obaľovaním až o dvanástej, aby obalené mäso nestálo hodiny, kým začnem s vyprážaním, na plechoch v kuchyni. 

Man About, blog pre muzov

Hodím sprchu, naraňajkujem sa, dám si espresso a presúvam sa k mame. Doobeda u nej len tak posedávam pred telkou a popíjam čaj, lebo aby toho nebolo málo, mám nejakú angínu a šúpem si antibiotiká. Do nosa mi udrie vôňa kapustnice a tak vstávam z gauča a presuniem sa do kuchyne, aby som ju ochutnal, prípadne ju pomohol dochutiť. Netreba, je presne taká, aká má byť. (Inak, na záver si prečítajte recept na našu, INÚ kapustnicu, ktorú milujem a je fakt skvelá.)

Na obed si dáme len slepačí vývar, lebo však okolo pol piatej plánujeme sviatočnú štedrovečernú prežieračku. Po druhej sa presuniem do bytu k otcovi a pomaly si nachystám panvice na vyprážanie a okolo pol tretej začnem s vyprážaním. Mame a segre som dal pokyny, nech je všetko o pol piatej nachystané, aby sme s otcom a rezňami prišli a hneď začali večerať. 

Hodinu a pol som vyprážal rezne. Na jednej panvici ryby a na druhej bravčové. Priebežne ochutnávam čerstvý menší rezník a je mimoriadne slaný. Presolený. Okamžite píšem mame, aby dala na balkón chladiť pivko, budeme ho súrne potrebovať. 

ilustr. foto, pixabay.com

Po skončení som všetko poupratoval, hodil som sprchu, obliekol sa, zbalili sme rezne a presunuli sme sa do maminho bytu. Prídeme tam, mama sa ešte fénuje a segra pobehuje. Kapustnica je už skoro vychladnutá, tak ju s hundraním ohrievam. Pýtam sa, čo  tie dve hodiny robili, keď ešte nie sú nachystané a takmer všetko už bolo hotové, pripravené? Mama moju poznámku prejde mlčaním, sestra zašteká.

nabrúsení… ja a moja sestra 😀

Mama ma požiada, aby som nakrájal bosman. Keď ho chytím do ruky, vidím, že spodok je úplne biely, nepripečený. Mama mala v novej rúre zjavne zapnuté len pečenie zhora. Keď ho ochutnám, zistím, že je málo slaný, aj málo sladký.  Paráda. Sediac za štedrovečerným stolom konštatujem, že asi jediné, čo sa vydarilo, je kapustnica. Mama je nešťastná z mojich slov, lebo sa snažila, aby všetko bolo dokonalé. Ja, starý kritik a hundroš, som všetko ofrflal a mamina mala slzy na krajíčku. Snažím sa situáciu odľahčiť poznámkou, že v jednom byte sa soľ sypala málo a v druhom zase príliš veľa. Urazí sa už aj otec. No nič. Najeme sa. S postupne sa plniacimi žalúdkami sa situácia upokojuje a cestou k vianočnému stromčeku sa už sem tam aj žartuje. Stres a nervozita povoľujú.

Načo?

Je toto všetko vôbec treba? Absolvovať túto tortúru, ktorú nevyhnutne v našej rodine sprevádzajú rodinné prekáračky a zvyšovanie hlasu? Zamýšľam sa nad tým každý rok. Snažíme sa o dokonalosť a pri tejto snahe sme nevrlí, nervózni, stresujeme, štekáme na ľudí, na ktorých by sme mali byť milí. Načo je toto dobré? 

Čo som, to som…

A ba ytoho nebolo málo… Od mamy som si na Štedrý deň vyslúžil pomenovanie – BUZERANT. Nie, nie som inak orientovaný, ale za to, že stále buzerujem. Mama si to vzápätí uvedomila a povedala, že to nemyslela v pravom význame slova, ale… Vravím jej – pekne, pekne, že ma vlastná mať na Vianoce takto nazve 😀

Vianoce niekde inde

Večer, keď je po všetkom a v ostatných rodinách začínajú večerať, idem vyvenčiť môjho hafana. Teda moju maďarskú vyžlu. Ako tak kráčam, rozmýšľam, či by nebolo niekedy lepšie stráviť Vianoce alebo minimálne Štedrý večer niekde inde. Niekde v hoteli, kde sa o všetko postará niekto iný. A my si všetko len vychutnáme. Nebudeme sa musieť o nič starať, nič riešiť, odpadne stres, nepodarky a následné hádky. Minimálne za úvahu to stojí, no nie?

Predpokladám však, že budúce Vianoce ostanú aj napriek tomu v starých koľajách. A toto celé sa zopakuje. Len v modro-fialovom. Či? Uvidíme…

Hláška na záver

Pobavila ma aspoň poznámka môjho päťročného synovca, ktorý pri rozbaľovaní haldy darčekov zahlásil – “Tieto Vianoce sú smutné.” Každý z nás v tom okamihu zdvihol hlavu od svojho darčeka a pýtame sa ho. “A to prečo?” On s vážnou tvárou odpovedá: “Lebo ďalšie Vianoce budú až o rok!” A pokračuje v rozbaľovaní svojho dvadsiateho piateho darčeka.

S mojim 5-ročným synovcom

Takže, šťastné a veselé?

Naša netradičná vianočná kapustnica (recept)

No a aby som nezabudol, sľúbený recept na vianočnú kapustnicu, ktorú varievame u nás.

Do hrnca sa naleje kyslá kapustová voda. Buď ju vyčerpáte zo suda s kyslou kapustou, alebo kúpite v obchode. Upozorňujem, že len kapustovú vodu, dôležité je, že bez kapusty. Môžeme ju trochu zriediť s vodou, ale fakt len trochu, kapustnica musí byť poriadne kyslá. Do vody vložíme údenú klobásu, dve alebo štyri nožičky a zo dve hrste sušených hríbov. Privedieme do varu a necháme na miernom ohni vrieť tak 30 minút. Soľ pridávame až na koniec, ak ju vôbec treba, lebo klobása je slaná a aj kapustová voda je solená. Takže so soľou opatrne. Klobásu následne vyberieme a necháme vychladnúť. Potom ju jeme s chlebom, neskôr. 

Vianočná kapustnica

Osobitne uvaríme zemiaky nakrájané na kocky. Scedíme a necháme vychladnúť. 

Podávame tak, že na tanier najskôr naberieme uvarené zemiaky a zalejeme touto netredičnou kapustnicou, teda len vodou s kríbami. Je taká chudobná, ale je mňam. 

Predpokladám, že pôvod tejto vianočnej kapustnice je niekde v chudobných regiónoch Spiša, lebo odtiaľ pochádzal môj starý otec, ktorý tento zvyk a recept do rodiny priniesol. 

Takáta kapustnička je zdravá a dobre poslúži aj ako prevencia proti chorobám alebo ako vyprošťovák. Treba vyskúšať!

-Man About, blog pre mužov



Ulož tento článok na neskôr