shop-cart

Práve čítate: Zachránili nás bezdomovci

Zachránili nás bezdomovci

Takto to dopadne, keď nepočúvneš ženu. Aspoň v mojom prípade to tak často býva. Stalo sa to včera a mali sme namále. A záchrana bola nečakaná.

Pár hodín pred “udalosťou” sme si ešte vychutnávali krásy zimy, nič netušiac…

Poďme ale poporiadku. Ponáhľali sme sa z Turčianskych Teplíc do Bratislavy. Na štvrtú sme mali objednaný dovoz nákupu domov, tak najneskôr o trištvrte na dve sme sa mali vydať na cestu. Bolo pol druhej aj päť minút a ja som si zmyslel, že sa ešte cestou zastavíme v lese, kde som koncom roka pochoval svojho štvornohého miláčika. Priateľka síce protestovala, ale ja som ju odbil slovami, že za päť minút všetko vybavím a v Bratislave budeme načas.

Blbý nápad

Cestou k lesu sa zhoršovali podmienky na ceste a auto sa poriadne kĺzalo na zľadovatelom povrchu. Potom som vošiel na lesnú cestu, ktorá nebola udržiavaná a pokračovali sme už len vo vyjazdených koľajach. Predkom karosérie som pred sebou razil sneh, a kolesá sa s námahou krútili na neistom podklade. Už vtedy sa mi podvedome do hlavy vkrádala neistota a strach z toho, ako sa budeme po tejto ceste vracať. Zastavili sme na požadovanom mieste, ja som vystúpil z auta a vošiel som kúsok do lesa, brodiac sa v hlbokom snehu. Pri hrobe môjho psa som postál asi minútku a uvedomujúc si cestu nazad, rýchlo som sa vybral naspäť do auta.

Bohužiaľ, nebolo sa kde otočiť. Vpredu bola zase len cesta z vyjazdeným a hlbokým snehom, na bokoch boli síce koľaje, ale pod nimi neistý trávnatý podklad. Rozhodol som sa teda asi pol kilometra cúvať vo vyjazdených stopách po kolesách, pravdepodobne terénnych automobilov. Už onedlho som zistil, že to nebol najlepší nápad. Ale v situácii, v ktorej sme sa ocitli, toho veľa do úvahy nepripadalo.

ilustračná foto, naše tlačenie som fotiť nestihol

Neľudský boj

Jedinou cestou bolo držať sa výhradne vo vyjazdených stopách a neísť príliš pomaly. Samozrejme, že to nebolo také jednoduché a už onedlho som vyšiel z trate a zapadol. Kolesá sa pretáčali na mieste a môj Citroen C4 ležal takpovediac “na bruchu” na primrznutom snehu. Vystúpil som, snažil som sa odhrabať sneh z okolia kolies a pod ne som nahádzal kúsky konárov. Nepomohlo. Pomaly ale iste som sa zabáral hlbšie a hlbšie. Moja priateľka s vražedným pohľadom a nevyslovenou vetou “vravela som ti, že sem nemáme ísť” vystúpila z auta a rozumne po zhodnotení situácie vyhlásila, že musíme auto vytlačiť. Zaradila neutrál a snažili sme sa automobil vytláčať. Len ja a ona. V snehu. Na klzkom povrchu. Pokúšali sme sa rozhodjať auto pohybmi dopredu a dozadu. Chvíľami to vyzeralo nádejne, ale nedali sme to.

ilustračné foto

Cúvaním vpred

Opäť som išiel odhrabať sneh spred predných kolies, aby sme neboli v jame. No a potom opäť rozhojdávať auto. Po sizyfovskej námahe sa nám to napokon horko ťažko podarilo. Cítil som aký mám mokrý chrbát od potu a topánky plné mokrého snehu, ale bol som šťastný, že sa nám to podarilo. Zrazu sme sa vedeli autom hýbať a podišli sme kúsok dopredu, aby sme sa vedeli vrátiť do koľají. Po krátkom cúvaní a udržiavaní sa v stopách, čo bolo veľmi zložité, sme sa rozhodli, že sa predsa len skúsime otočiť. Udupal som sneh pri ceste a priateľka naň vošla prednými kolesami. Tie sa zase zaborili hlbšie ako bolo vítané a ja som ju rýchlo pri spiatočnom chode auta vytlačil na cestu. Takto to teda nepôjde.

Dohodli sme sa, že priateľka bude cúvať a ja jej budem zvonku ukazovať, ako má točiť volantom, aby sa udržala autom v stope. S nervami a krikom jeden po druhom sa nám meter po metri darilo z lesnej cesty plnej snehu postupne cúvať. Vždy pri odchýlení sa z nevyhnutnej trasy som hučal na priateľku, kde má točiť a že má spomaliť. Tá zase revala na mňa, že nemám stáť za autom, lebo sa bojí, že ma prejde. A takto to šlo minútu po minúte.

Pomoc od bezdomovcov

V tom boji sme si ani neuvedomili, že nás niekto sleduje. Vedel som síce, že tam niekde v lese žijú bezdomovci, ktorí si tam v nejakej starej maringotke kúria, ale netušil som, že náš krik a zúfalá snaha vyslobodiť auto z tej pekelnej cesty zaujme ich pozornosť. Sledovali nás až do času, kým sa nám nepodarilo zapadnúť po druhýkrát a teraz už tak beznádejne, že sme auto obaja nezvládali vytlačiť z pasce, do ktorej sme ho predtým vmanévrovali.

Hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá, a tak som zavolal môjmu budúcemu švagrovi, ktorý je hasič, či mi nevie vybaviť, aby nás prišli hasiči vytiahnuť. Keďže však nešlo o situáciu ohrozujúcu život, nebolo to možné. Poradil mi, že si mám zohnať traktor. V nedeľu poobede a zháňať traktor, navyše keď nemáš na nikoho takého kontakt, som nepovažoval za schodné riešenie. Opäť sme sa zapreli do auta a snažili sa ho vytlačiť. Nešlo. V tom sme zbadali ako sa k nám blíži jedna postava, za ňou ďalšia. Bezdomovci. Prišli nám pomôcť. Videli ako márne bojujeme. To už sme tlačili traja muži, čo bolo neporovnateľne viac sily, ako predtým. Auto sme vytlačili z jamy a pomaly, držiac sa v koľaji a za neustáleho pomocného tlačenia bezdomovcov sme sa napokon dostali až na zľadovatelú, ale pevnú asfaltku. Chvála bohu, pomyslel som si a požiadal som priateľku, aby sme dali bezdomovcom aspoň jedinú hotovosť, ktorú sme mali pri sebe. Päť eur. Neviem, či sa im potešili alebo nie, ja by som im v tej chvíli dal aj oveľa viac. Ale keďže zvyknem všade platiť kartou, hotovosť väčšinou nenosím.

Ďakujem

Na záver sa musím priznať, že bezdomovcov veľmi nemusím. Najmä tých, ktorí nemajú žiadnu snahu zmeniť svoju životnú situáciu. Ale včera som bol šťastný, že boli tam kde boli. A že vôbec boli.

Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sú ochotní pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú. V tomto prípade našim dvom bezdomovcom. Vďaka nim sme (síce s oneskorením, ale predsa) dorazili domov. Živí a zdraví.

Moja žena má vždy pravdu

Priateľke som sa ospravedlnil, že sme sa vďaka mojej tvrdohlavosti a neústupčivosti dostali do takejto prekérnej situácie. Dlhý kus cesty ešte neprehovorila. Neskôr mi povedala, že bola na pokraji síl a nemala ďaleko od toho, aby ma tam nechala trápiť sa samého. Sľúbil som jej, že jej názor a rady už budem rešpektovať viac ako doteraz. Najmä s ohľadom na to, že takmer vždy mala pravdu.

Man About, blog pre mužov



Ulož tento článok na neskôr